SYMPETUS BITTER bio ferment-komplex
Bylinný fermentovaný nápoj · 500 ml · 16 kmeňov mikroorganizmov
SYMPETUS BITTER je viacstupňovo fermentovaný bylinný nápoj zo 12 starostlivo vybraných horkých bylín a rastlín, ktorý podporuje trávenie, činnosť pečene a zdravý črevný mikrobióm.
Jedinečná kombinácia artičoka, horca, púpavy, Reishi Ling Zhi a ďalších horkých bylín fermentovaných s 16 kmeňmi živých mikroorganizmov poskytuje citlivý profil účinných látok špeciálne prispôsobený metabolickým procesom ľudského organizmu. Produkt je vyrobený bez tepla a tlaku viacstupňovou technológiou SYMPETUS v surovej kvalite.
surová
kvalita
Čo robí tento produkt výnimočným
12 horkých bylín v jednom fermente
Artičok, horec, púpava, Reishi Ling Zhi, rebríček, palina a ďalšie – spoločne stimulujú trávenie, chuť do jedla a podporujú funkciu pečene.
16 živých kmeňov mikroorganizmov
Starostlivo vybrané kmene laktobacillov, bifidobaktérií a kvasiniek špeciálne prispôsobené mikrobiómu tráviaceho traktu.
Viacstupňová fermentácia bez tepla
Patentovaná technológia SYMPETUS zachováva plnú surovú kvalitu – žiadne zahrievanie, žiadny tlak, maximálna biologická dostupnosť účinných látok.
100 % prírodné BIO zloženie
Bez GMO, bez farbív, bez príchutí, bez konzervantov. Suroviny výhradne z kontrolovaného ekologického pestovania.
Dávkovanie, zloženie a nutričné hodnoty
Návod na použitie, zloženie a tabuľka účinných látok
✓ SYMPETUS BITTER je možné užívať dlhodobo; po 12 týždňoch sa odporúča striedanie s iným fermentovaným produktom.
Zloženie: Fermentovaný bylinný a rastlinný extrakt (100 %) vyrobený z vody, ryžového sirupu, sirupu z cukrovej repy, artičoky, listov žihľavy, semienok brokolice, koreňa horca, chmeľových šišiek, listov púpavy, listov mäty piepornej, tymianu, Reishi Ling Zhi, rebríčka, mletých hroznových semienok, paliny, kultúr mikroorganizmov.
Množstvo účinných látok na dennú dávku (10 ml)
Ryžový sirup a repný sirup slúžia ako potrava pre baktérie a v konečnom produkte sú takmer úplne metabolizované. Drobné častice, biele vločky a zrazeniny sú prirodzeným výsledkom fermentačného procesu.
Upozornenie: Po otvorení skladujte najlepšie mimo svetla a v chladničke – takto produkt chutí najlepšie a zostane dlhšie stabilný. Pred otvorením fľašu mierne potraste. Spotrebujte do 6 týždňov od otvorenia. Doplnok stravy nie je náhradou pestrej a vyváženej stravy. Uchovávajte mimo dosahu detí.
Vedecké fakty o horkých bylínach a fermentácii
Mechanizmy účinku · bylinkové horčiny · probiotická fermentácia
Horčiny (hořké látky) sú rastlinné sekundárne metabolity, ktoré aktivujú horkostné receptory v ústach aj v celom tráviacom trakte. Táto reflexná stimulácia spúšťa kaskádu tráviacich procesov – od tvorby slín a žalúdočných kyselín po sekréciu žlče a pankreatických enzýmov. Fermentácia bylín zvyšuje biologickú dostupnosť týchto látok a súčasne obohacuje produkt o živé kultúry prospešných mikroorganizmov.
Stimulácia tráviacich sekrétov horkými látkami
Horčiny aktivujú TAS2R receptory v gastrointestinálnom trakte, čím reflexne stimulujú tvorbu žalúdočnej kyseliny, žlče a pankreatických enzýmov, čo zlepšuje trávenie tukov, bielkovín aj sacharidov.
Hepatoprotektívne účinky artičoka a púpavy
Cynarin a luteolín z artičoka preukázateľne zvyšujú tvorbu a vylučovanie žlče, znižujú hladiny cholesterolu v krvi a chránia pečeňové bunky pred oxidačným poškodením.
Probiotická fermentácia a črevný mikrobióm
Kmene ako Lactobacillus rhamnosus, L. plantarum a Bifidobacterium bifidum podporujú rovnováhu črevnej mikrobioty, znižujú zápalové markery a posilňujú črevnú bariéru.
Reishi (Ganoderma lucidum) – imunomodulácia a antioxidácia
Polysacharidy a triterpenoidy z huby Reishi preukázateľne modulujú imunitnú odpoveď, znižujú oxidačný stres a podporujú adaptáciu organizmu na záťaž, čo doplňuje účinok horkých bylín.
Zdroje
- Mileo A.M. et al. (2012): Artichoke polyphenols induce apoptosis and decrease the invasive potential of the human breast cancer cell line MDA-MB231. Journal of Cellular Physiology, 227, 3695–3702.
- Kraft K. (1997): Artichoke leaf extract – Recent findings reflecting effects on lipid metabolism, liver and gastrointestinal tracts. Phytomedicine, 4(4), 369–378.
- Schütz K. et al. (2006): Taraxacum – A review on its phytochemical and pharmacological profile. Journal of Ethnopharmacology, 107(3), 313–323.
- Gebhardt R. (1997): Antioxidative and protective properties of extracts from leaves of the artichoke (Cynara scolymus L.) against hydroperoxide-induced oxidative stress in cultured rat hepatocytes. Toxicology and Applied Pharmacology, 144(2), 279–286.
- Liang B. et al. (2014): Anti-inflammatory properties of a high-molecular-weight polysaccharide from Ganoderma lucidum. Phytochemistry, 97, 31–39.
- Yoo Y.B. et al. (2012): Ganoderma lucidum extract improves glucose tolerance in the db/db mouse model. Journal of Agricultural and Food Chemistry, 60(12), 3351–3357.
- Rondanelli M. et al. (2017): Using probiotics in clinical practice: where are we now? A review of existing meta-analyses. Gut Microbes, 8(6), 521–543.
- Bischoff S.C. (2011): Gut health: a new objective in medicine? BMC Medicine, 9, 24.
- Rozlog L.A. et al. (1999): Stress and immunity: implications for viral disease and wound healing. Journal of Periodontology, 70, 786–792.






